Univerzitný šport na Slovensku

Univerzitný šport začal na Slovensku písať svoju oficiálnu históriu 27. júna 1919, keď sa na Lekárskej fakulte v Bratislave stretli pedagógovia a študenti Univerzity Komenského a založili Univerzitný klub. Začínali s atletikou, volejbalom, basketbalom, futbalom, boxom, šermom a tenisom. V roku 1922 bola založená Akademická YMCA a k jestvujúcim športom pribudlo plávanie. V roku 1923 bola založená ďalšia organizácia pod názvom Slovenský športový klub Univerzita. Táto rozmanitosť trvala do roku 1928, kedy sa všetky bratislavské organizácie zjednotili pod menom Vysokoškolský šport Bratislava (VŠB). Medzi športy pribudli lyžovanie, ľadový hokej a stolný tenis a po prvýkrát bol vytvorený aj samostatný ženský oddiel.

Pod hlavičkou Vysokoškolský šport sa postupne zakladali organizácie univerzitného športu aj v iných univerzitných mestách. V tridsiatych rokoch sa stali veľmi populárnymi stretnutia vysokoškolských športovcov Praha – Brno – Bratislava a v Bratislave v povojnových rokoch stretnutia Univerzita – Technika, najmä v atletike, ale aj v niektorých iných športoch. Neskôr sa pravidelne konali akademické majstrovstvá republiky a viac ako 20 rokov aj národné univerziády, ktoré boli obnovené po rozdelení republiky.

Po roku 1948 sa v dôsledku zjednotenia telesnej výchovy v Československu musel používať názov Sokol a po ďalšej reorganizácii Slávia.

Pre šport na vysokých školách bol veľmi významným rok 1953, keď sa na všetkých vysokých školách vytvorili katedry telesnej výchovy. Z ich iniciatívy a s ich podporou sa na fakultách, vysokých školách a vo vysokoškolských mestách vytvárali telovýchovné jednoty s názvom Slávia. Mnohé z nich jestvujú dodnes, i keď s malými úpravami svojich názvov. Najväčšími a najznámejšími boli Slávia Univerzita Komenského a Slávia Slovenská vysoká škola technická Bratislava, Slávia Košice, Slávia Banská Bystrica, Slávia Žilina, Slávia Nitra a ďalšie.

V rámci jednotnej telovýchovnej organizácie ČSZTV vysokoškolský šport reprezentovala celoštátna Rada vysokoškolského športu. Slovenský a český univerzitný šport sa vyvíjali paralelne a vzájomne sa ovplyvňovali. Počiatočnú prevahu českého športu Slováci postupne vyrovnali a stali sa rovnocenným partnerom. Po zániku federácie Československa v roku 1968 sa vytvoril osobitný Slovenský zväz vysokoškolského športu, z ktorého sa malými zmenami stala dnešná Slovenská asociácia univerzitného športu. Táto sa hneď po osamostatnení Slovenskej republiky v roku 1993 stala členom Svetovej federácie univerzitného športu FISU a od roku 1999 Európskej asociácie univerzitného športu EUSA.  

Ako predsedovia univerzitného športu na Slovensku pôsobili M. Jarábek (1969 – 71), M. Tomaščin (1971 – 73), J. Šamudovský (1973 – 97), J. Junger (1997 – 2001), A. Znášik (2001 – 2013) a terajší prezident od roku 2013 J. Dubovský.

Už v rámci bývalého Československa sa jednotliví slovenskí predstavitelia dokázali presadiť aj v medzinárodnom meradle. Od roku 1969 do roku 1979 bol za člena exekutívy FISU opakovane volený prof. Ľ. Komadel, ktorý v roku 1975 inicioval založenie Lekárskej komisie FISU a do roku 1983 bol jej prvým predsedom. Generálne zhromaždenie FISU ho v roku 1985 v Kobe zvolilo za čestného člena FISU. V jeho činnosti pokračuje prof. D. Hamar, ktorý je od roku 1987 členom Lekárskej komisie FISU. Momentálne pracujú v na sekretariáte FISU pp. M. Augustín a Mi. Buchel a predsedom športovej komisie šermu je p. J. Králik.

Slovenskí športovci a funkcionári sa už aj v rámci bývalého Československa podieľali na aktivitách FISU po celom svete a aj sami podujatia FISU organizovali. Zohrali významnú úlohu pri organizovaní Svetovej zimnej univerziády 1964 a 1978 v Špindlerovom Mlýne, Akademických majstrovstiev sveta v hádzanej mužov 1971 v Prahe. Suverénne vedúce postavenie a zodpovednosť za úspech mali pri organizovaní Svetovej zimnej univerziády 1987 na Štrbskom Plese a zasadaní exekutívy FISU v Bratislave roku 1977 a 1985. Už v samostatnom štáte sa uskutočnilo v roku 1998 ďalšie zasadnutie exekutívy FISU v Bratislave, ktoré sa konalo pred organizovaním úspešnej 19. Svetovej zimnej univerziády 1999 Poprad – Tatry. Akademické majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1994, Akademické majstrovstvá sveta vo vodnom slalome a zjazde v roku 2000, Akademické majstrovstvá sveta v lukostreľbe a orientačnom behu 2006, Akademické majstrovstvá sveta 2008 vo vodnom slalome a zjazde, len potvrdili organizačné schopnosti našich vysokoškolských funkcionárov.

Športovci bývalého Československa sa zúčastnili veľkej väčšiny oficiálnych podujatí FISU. Úspechy žali najmä na zimných univerziádach. V roku 1987 na Štrbskom Plese získali spolu 26 medailí, z toho 15 zlatých. V československých družstvách boli vždy zastúpení aj športovci zo Slovenska. Medzi najúspešnejších športovcov v počte získaných medailí patria zjazdári Jurko a Milanová ktorí získali na SZU 1987 po 3 zlatých medailách a Havrančíková v behu na lyžiach 2 zlaté. Po osamostatnení Slovenska nadviazali na úspechy univerzitného športu ziskom medailí bežci na lyžiach Balážová roku 1993 v Zakopanom ziskom 3 zlatých medailí a na Svetovej zimnej univerziáde 1997 v kórejskom Muju -Chonju ich pretromfol Bátory so ziskom 4 zlatých medailí, čím sa stal najúspešnejším športovcom SZU. Na letnej Univerziáde 1997 na Sicílii ho napodobnila Martina Moravcová v plávaní, keď so ziskom 4 zlatých medailí sa stala najúspešnejšou účastníčkou týchto hier. 

Na SZU 1999 v domácom prostredí naši športovci získali 18 medailí, čo je najviac v histórii účasti Slovenska na univerziádach (od roku 1993).

Vo výpočte získaných medailí z významných svetových podujatí nesmieme zabudnúť na K. Farmadína, ktorý na Akademických majstrovstvách sveta získal 6 medailí z toho 3 zlaté. 6 medailí získal aj J. Krnáč v jude na svetových univerziádach a akademických majstrovstvách sveta.

Účasťou na svetových univerziádach a akademických majstrovstvách sveta prešli aj ďalší úspešní olympionici : vodný slalomári bratia Hochschornerovci a Kaliská, Schwarzbacherová v biatlone, Bajčičák v bežeckom lyžovaní či Štefečeková v športovej streľbe.   

Z tohto krátkeho výpočtu úspechov môžeme konštatovať, že univerzitný šport má na Slovensku bohatú históriu, silnú prítomnosť i sľubnú budúcnosť. Slovenskí vysokoškolskí športovci sa úspešne zúčastňujú domácich i medzinárodných súťaží. Slovenský univerzitný šport vychoval aj mnohých výkonných funkcionárov, schopných organizovať medzinárodné podujatia na vysokej úrovni a úspešne pôsobiť v medzinárodných federáciách vrátane FISU.

Štúdium na univerzitách a univerzitný šport boli vždy v  dialektickej jednote. Kalokagatický ideál človeka (krása tela a ducha) nachádzal na univerzitnej pôde vždy svoje uplatnenie a živnú pôdu. Iba človek zdravý a vzdelaný môže posúvať vývoj ľudstva dopredu, vývoj, kde platia aj v civilnom živote športové pravidlá fair play. Aj myšlienky ekechérie (posvätného mieru) sú úzko spojené so športom. Ich pôvod síce siaha do obdobia antického Grécka, ale univerzitný šport bol a je aktívnym šíriteľom tejto myšlienky. Štát, ktorý dbá o vzdelanie a zdravie svojich občanov sa súčasne aktívne podieľa na skutočnom napĺňaní obsahu pojmov kalokagatia a ekechéria. Univerzitný šport dáva aj svojou históriou praktické príklady ako sa dá bojovať ušľachtilými zbraňami v civilizovanej spoločnosti, v ktorej môžu rozhodovať kritéria športových zápolení v zmysle a v duchu – citius, altius, fortius (rýchlejšie, vyššie, silnejšie). K tomu nás zaväzuje aj 90. ročná história univerzitného športu na Slovensku, ale aj výsledky práce našich predchodcov, ktorí budovali náš univerzitný šport s veľkou dávkou entuziazmu a idealizmu.

 Významné podujatia organizované SAUŠ na Slovensku:

1994 Akademické majstrovstvá sveta v hádzanej žien

1999 Svetová zimná univerziáda

2000 Akademické majstrovstvá sveta vo vodnom slalome a zjazde

2006 Akademické majstrovstvá sveta v lukostreľbe

2006 Akademické majstrovstvá sveta v orientačnom behu

2008 Akademické majstrovstvá sveta vo vodnom slalome a zjazde